CHRÁNIME AJ ŠETRÍME
Redaktorka:
“Mesto Trenčianske Teplice patrí medzi najstaršie a najvyhľadávanejšie protireumatické kúpele na Slovensku, od minulého roka sa pýši novým Kúpeľným námestím, ktoré zrekonštruovali vďaka podpore z eurofondov. Hoci tu pribudli aj kontajnery na separovaný zber, ktoré slúžia najmä pre kúpeľných hostí a návštevníkov mesta, svojim nenápadným vzhľadom celkový dojem z pekného námestia nepokazili.”
T. DUŠIČKA, moderátor:
“Vaše motto je Separovaním odpadu chránime životné prostredie a šetríme naše peňaženky. Darí sa vám to?”
Š. ŠKULTÉTY, primátor:
“Keďže dnes vlastne vieme ušetriť už peniaze vďaka tej recyklácii, respektíve separovaniu a keď sme robili štatistiku, čo bolo pred štyrmi rokmi a teraz, tak vlastne vychádza, že celkový odpad sme znížili o sto ton vďaka separovaniu. Čo prepočte vychádza zhruba viac ako 3 tisíc eur, takže zhruba 100 tisíc korún vlastne dokážeme ročne šetriť v porovnaní štyri roky dozadu, čo sme mali. No a tieto finančné prostriedky znova vieme investovať vlastne do skvalitňovania celkovej infraštruktúry mesta Trenčianske Teplice.”
T. DUŠIČKA:
“Práve sme boli svedkom výchovného koncertu zameraného na zlepšenie separovania skla. Ako sa vám darí v tejto oblasti, koľko skla vyseparujete u vás?”
Š. ŠKULTÉTY:
“Tak musím povedať, že sklo ako také je silná komodita v Trenčianskych Tepliciach, zhruba za minulý rok to predstavovalo vyše 87 ton, čo v prepočte na obyvateľa znamená zhruba 21 kilogramov na občana. Celoslovenský priemer sa pohybuje niekde na úrovni štrnásť kilogramov. Ale napríklad v porovnaní s krajinami Európskej únie to je až 28. Takže sme omnoho lepší ako slovenský priemer, ale ešte máme čo doháňať, čo sa týka celoeurópskeho priemeru.”
Redaktorka:
“Skvelé výsledky v triedení odpadu nepadli Trenčianskym Tepliciam len tak z neba, v uplynulých rokoch investovali nielen do technického vybavenia, ale aj do informovanosti a výchovy občanov. A netaja sa ani tým, že im pomohli aj dotácie z Recyklačného fondu.”
PREČO BATERKY NEPATRIA DO KOŠA?
T. DUŠIČKA, moderátor:
“V májovom Separé sme vás informovali, že malé vybité baterky nepatria do koša, ale do takéhoto a podobných recykloboxov. A školákom pripomíname, že súťaž Zbieram baterky stále pokračuje.”
Redaktorka:
“Na každej malej baterke nájdete takýto symbol ‑ prečiarknutý kontajner. Toto označenie nás upozorňuje, že baterka nepatrí do komunálneho odpadu, ale na špeciálne miesto. Prečo? Sú na to najmenej dva dôvody. Po prvé, baterky pohodené na skládke alebo vo voľnej prírode sa rozkladajú aj 500 rokov. Pritom sa z nich uvoľňujú škodlivé chemické látky najmä ťažké kovy, znečisťujú pôdu, vodu a ovzdušie, ale ohrozujú aj naše zdravie. Na druhej strane sú prenosné batérie plné druhotných surovín, ak sa dostanú na správne miesto, čiže do recykloboxov, dostanú druhú šancu. Na Slovensku je momentálne vytvorených takmer 17‑tisíc zberných miest, vyzbierané batérie sa z nich pravidelne zvážajú k recyklátorom, kde sa materiálovo zhodnocujú. Pozrime sa teraz, ako to materiálové zhodnocovanie vyzerá.
Do recyklačnej prevádzky prichádzajú plné kontajnery vyzbieraných bateriek najrôznejších tvarov a zloženia. Skôr ako sa baterky môžu spracovávať, musia sa na modernej triediacej linke vytriediť podľa veľkosti i obsahu. Baterky rovnakého zloženia sa hromadia v kontajneroch a potom sa môže začať ich recyklácia, prvým krok je, že sa podrvia na malé kúsky.”
T. DUŠIČKA:
“Čo sa deje s malými prenosnými baterkami po roztriedení a rozdrvení?”
Š. IVÁN, Mach Trade Sereď:
“Po rozdrvení malých bateriek dochádza k ich separácii a jednotlivé vydrvené frakcie sa ďalej spracovávajú. Spracovávajú sa spôsobom pyrometalurgickým alebo elektrolýzou. Napríklad získané drviny zo zinkových batérií sa spracovávajú ďalšími technologickými postupmi, ktorých výsledkom je vytavený zinok v podobe euroblokov, ktoré sú určené na ďalšie spracovanie.”
T. DUŠIČKA:
“Aké druhotné suroviny a aké kovy sa dajú získať z recyklovaných batérií?”
Š. IVÁN:
“V takýchto frakciách môžeme nájsť rôzne neželezné kovy ako je napríklad zinok, lítium nikel a ďalšie iné, alebo napríklad železo, ktoré pochádza vlastne z jednotlivých obalov batérií.”
T. DUŠIČKA:
“Aké má recyklácia bateriek environmentálne a ekonomické efekty?”
Š. IVÁN:
“V prvom rade dochádza k pozitívnemu vplyvu na životné prostredie tým, že nedochádza k uvoľňovaniu nebezpečných látok do prírody. Tým pádom sa neznehodnocuje pôda a spodné vody. A zároveň sa znižuje vlastne ťažba nerastných surovín, ktorých je v dnešnej dobe veľmi málo.”
Redaktorka:
“Podľa odborného odhadu sa na Slovensku ročne predá 1200 až 1400 ton malých prenosných batérií, podľa záväzných smerníc Európskej únie máme do roku 2016 triediť až 45 percent použitých batérií. Dobrá správa je, že recyklačné kapacity na ich materiálové zhodnocovanie na Slovensku máme, dokonca sa môžeme pýšiť najmodernejšou BAT technológiou, jedinou svojho druhu v celej Európe. Na vybudovanie tejto vysokovýkonnej recyklačnej prevádzky prispel dotáciami aj Recyklačný fond.”
STORIN
ZBER KOVOVÝCH OBALOV STÁLE V PLIENKACH
T. DUŠIČKA, moderátor:
“Zbierať kovové obaly nám síce prikazuje zákon, nájsť však na ulici takéto špeciálne červené kontajnery, to je skôr výnimka než pravidlo. Väčšina miest a obcí totiž ešte stále kovové obaly netriedi.”
Redaktorka:
“Zber kovových obalov je u nás väčšinou ešte stále považovaný za novinku, je síce povinný už od roku 2010, ale podmienky a jeho oddelený zber zatiaľ vytvorilo iba malé percento miest a obcí. Na otázku prečo, znie najčastejšie odpoveď ‑ nedostatok financií. Dobrých príkladov, kde sa tento zber podarilo zaviesť, však našťastie pribúda, jeden z prvých sme našli na Považí ‑ v Novej Dubnici.”
K. BAŠNÁ, vedúca odboru životného prostredia Mestského úradu v Novej Dubnici:
“Triedenie kovových obalov sme zaviedli už v roku 2008 a to vďaka podpore Recyklačného fondu, takže je to komodita, ktorá nám pribudla vrátane kontajnerov v meste. Vlastne triedime obaly z hliníka a obaly zo železa. Mesto vytriedi približne štrnásť ton takýchto kovových obalov ročne, to znamená, že každý obyvateľ vytriedi vyše kila takýchto obalov za rok.”
Redaktorka:
“V Banskej Bystrici rozmiestnili takéto nádoby na separovaný zber kovov v roku 2010, v roku 2011 už vďaka tomu vyzbierali vyše 25 ton čistých kovov. O rok na to posilnili zvoz, čiže kontajnery vyprázdňovali častejšie a oplatilo sa. V roku 2012 tak vyzbierali vyše 68 ton kovových odpadov, čo sa v priemere približuje jednému kilogramu na osobu. V Banskej Bystrici sa separovaný zber kovov podarilo zaviesť aj vďaka podpore z eurofondov. Štvrtá komodita ‑ kovy, sa do špeciálnych kontajnerov zbiera už tretí rok aj v Trenčianskych Tepliciach.”
Š. ŠKULTÉTY, primátor Trenčianskych Teplíc:
“Už od roku 2011 môžu občania vlastne kovové obaly nosiť priamo na zberný dvor, ale vďaka podpore Recyklačného fondu sme nakúpili nádoby, ktoré sú dnes rozmiestnené na sídlisku a vďaka tej podpore sme sa zaviazali, že recyklujeme zhruba 500 kilogramov tohto kovového obalu, dnes sme ďaleko nad plán a dosahujeme takmer jednu tonu. Takže vidím, že občania aj túto ďalšiu komoditu si s obľubou začali separovať a verím, že v tomto trende budeme postupovať.”
Redaktorka:
“Obsah kontajnerov na zber kovových odpadov sa zváža do triediacich stredísk, kde sa lisuje do takýchto balíkov a odosiela k recyklátorom.”
J. VÝBOH, riaditeľ prevádzky:
“Máme veľmi pozitívne skúsenosti z mesta Piešťany, kde sa tieto komodity triedia už od roku 2010 a od 1. mája tohto roku sme spustili pilotný projekt dvadsať percent obcí z okolia Piešťan, to znamená dvadsať percent zo 63 obcí začínajú triediť.”
Redaktorka:
“Mesto Piešťany je v tomto smere doslova raritou, kovové obaly začali zbierať už takmer pred dvadsiatimi rokmi, zvonové kontajnery nahradili v roku 2010 modernejšími, čo sa prejavilo aj nárastom vytriedeného kovového odpadu. Ročne sa im darí vyseparovať jedenásť až pätnásť ton kovových odpadov, čo je približne pol kila na osobu. Veď napríklad recykláciou len pol kila železného šrotu ušetríme dva kilogramy železnej rudy a približne kilogram uhlia. Naše ambície v zbere kovových obalov pre najbližšie roky sú však o niečo vyššie.”
T. DUŠIČKA:
“Cieľom komoditného programu Recyklačného fondu je aby do roku 2015 každý občan vyzbieral tri kilogramy kovových obalov. Je tento cieľ reálny?”
J. LÍŠKA, riaditeľ Recyklačného fondu:
“Tak je to cieľ veľmi jasný a zároveň aj vysoko ambiciózny. Podľa našich informácií sa na Slovensku uvedie na trh ročne cirka 70‑tisíc ton obalov, naším cieľom je podporovať nielen triedený zber, ale aj zhodnocovanie kovových obalov tak, aby sme by tento cieľ naplnili v plnom rozsahu.”
T. DUŠIČKA:
“Ako môže Recyklačný fond pomôcť, aby sa do separovaného zberu kovových obalov zapojilo viac miest a obcí na Slovensku?”
J. LÍŠKA:
“Recyklačný fond podporuje mestá a obce dvomi spôsobmi, po prvé ide o takzvané prevádzkové náklady, keď podľa paragrafu 64 zákona o odpadoch je Recyklačný fond povinný refundovať časť prevádzkových nákladov mestám a obciam na triedený zber. A po druhé ide o takzvané projektové náklady, keď mesto alebo obec predloží žiadosť na investície do triedené zberu, to znamená na nákup kontajnerov, vriec, na nákup lisov, zvozových vozidiel, dotrieďovacích liniek, tu vieme vyfinancovať až 95 percent z celkových investičných nákladov, pričom minimálne päť percent musí investovať aj mesto a obec. Zatiaľ Recyklačný fond v oblasti kovových odpadov podporil triedený zber viac ako 1,7 miliónmi euro a taktiež do recyklácie bolo investovaných asi 400‑tisíc eur.”
Redaktorka:
“Treba pripomenúť, že Recyklačný fond môže rozdeliť iba toľko financií, koľko recyklačných poplatkov výrobcovia a dovozcovia zaplatia. Nedokonalá legislatíva žiaľ umožňuje, že viacerí sa tejto povinnosti dlhodobo a beztrestne vyhýbajú.
Hliníkové plechovky sa spracovávajú v recyklačnej prevádzke v Ľuboticiach pri Prešove, ktorá je vybavená najmodernejšou BAT technológiou. V prvej fáze sa separované kovové obaly podrvia, potom sa zbavujú povlakov, farieb a rôznych nečistôt a nakoniec sa tavia v špeciálnej peci. Výsledným produktom je sekundárny hliník, ktorý nie je vyrobený z originálnej suroviny, ale tavením odpadové kovu. Využíva sa najmä v automobilovom, ale aj v elektrotechnickom priemysle. Na výrobu sekundárneho hliníka spotrebujeme až o 95 percent menej energie, ako pri výrobe primárneho hliníka z bauxitu, na jednom kilograme takto vyrobeného hliníka ďalej ušetríme až osem kilogramov primárnej suroviny, štyri kilogramy chemických produktov a produkcia emisií sa zníži až o 99 percent.”
STORIN
ECO GLASS TOUR
Redaktorka:
“Veselo bolo v jedno májové predpoludnie v kúpeľnej dvorane v Trenčianskych Tepliciach, na jednom z výchovných koncertov. V rámci akcie Eco Glass Tour sa tu zišlo asi dvesto žiakov základných škôl, nielen, že sa tu dobre zabavili, ale sa aj všeličo užitočné naučili.”
T. DUŠIČKA, moderátor:
“Tento koncert bol súčasťou výchovnej akcie Eco Glass Tour, aká je hlavná myšlienka, o čo v nej ide?”
M. KAHAN, občianske združenie Stom života:
“Občianske združenie Strom života prebralo záštitu nad organizáciou týchto 24 jedinečných koncertov po celom Slovensku. Celý tento nápad vznikol v hlave Thomasa PUSKAILERA, je veľký ekológ a chcel zorganizovať niečo pre deti. Tak oslovil sklársky priemysel a my sme mu pomohli ako Strom života zrealizovať, kde sme vlastne oslovili školy, ktoré sú environmentálne zamerané a ktoré podporujú túto ekológiu a ekovýchovu.”
T. DUŠIČKA:
“Prečo sa Zväz sklárskeho priemyslu rozhodol podporiť akciu Eco Glass Tour a čo si od nej sľubujete?”
Š. ŠKULTÉTY, Zväz sklárskeho priemyslu:
“Zväz sklárskeho priemyslu nemá dostatok skla, respektíve jeho organizácie, sklo jediný recyklátor, ktorý je vo Zväze sklárskeho priemyslu, musí sklo dovážať z takých krajín, kde je recyklácia na vysokej úrovni, to znamená zo Švajčiarska a Rakúska. Z toho dôvodu sa Zväz sklárskeho priemyslu rozhodol v spolupráci a za finančnej podpory Recyklačného fondu plošne riešiť propagačným projektom zvýšenie recyklácie skla a začal s mladou generáciou a vypestovať u nich taký prirodzený reflex k tomu, aby sklo zbierali, chránili životné prostredie.”
Redaktorka:
“Ako sme počuli, otcom celej akcie, ale aj jej hlavnou atrakciou je bývalý superstarista Thomas PUSKAILER, ktorý je vraj vášnivý environmentalista nielen na pódiu. Ako sa nám zveril, celý živo poctivo separuje odpad.”
T. PUSKAILER:
“Aj ja s mojou manželkou toto robíme celý život. Žili sme v Nemecku, v Anglicku, v Dánsku a tam je vysoká úroveň ohľadom separovania odpadu a recyklovanie a ja som dokonca dostal pokutu vo Švajčiarsku, že som hodil niečo do zlého koša.”
T. DUŠIČKA:
“Aké by si použil tri argumenty, keby si chcel presvedčiť našich divákov, aby separovali, teda sklo hlavne?”
T. PUSKAILER:
“Tak tri argumenty sú takto. Prvý argument je, sklo sa dá recyklovať nekonečne. To je taký prvý argument, čo je pre mňa úžasný argument, lebo sklo sa nerozpadne v prírode. To je zas taký druhý argument. Tak nevyhadzujte do prírody, lebo príroda nič s tým nevie robiť. A tretí argument, sklo nemá chuť a nemá vôňu, tak všetko, čo sa dá do skla, ostane čerstvé navždy. To je môj tretí argument.”
Redaktorka:
“Takouto netradičnou formou si prehlbujú vedomostí žiaci tých škôl, ktoré venujú pozornosť životnému prostrediu nielen v učebných osnovách, ale aj mimo nich. Účasť na koncerte je teda akosi odmenou pre mladých environmentalistov, bonus pre najaktívnejších z nich boli aj drobné darčeky, ktoré mohli počas koncertu vyhrať v súťažiach. A čerešničkou na torte boli autogramy Thomasa PUSKAILERA a jeho spolumoderátora Martina MADEJA.”
Zdroj: 15.06.2013; Televízna stanica STV 2; Separé; 11.25; 2 min.; DUŠIČKA Tomáš
